Nevermind

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Lístie na chodníku

Vo vedomí,že človek žije len raz,sa každým dňom viac a viac ľudí utápa v neistote,strachu,beznádejí a nohami nestoja pevne na zemi.
Je smutné,že človek ,tvor všemohúci,sa nevie zaradiť do celku.Ten nejestvuje,ale v našich srdciach bude navždy,tak ako zosnulí,ktorí nám boli tak blízky.
Už nemôžem byť viac naivný a ústretový všetkému.
Je mi smutno,čakám na to a bojujem s tým,aby dosiahol som vlastné ja.
Chcem vídať stále viac krásnych vecí a už nebrať ohľad na to, čo bolo,ale brať ohľad na to, čo bude.
Uvedomujem si a slzy stekajú po utrápenej tvári toho všetkého zlého.
Nedá sa zabudnúť,ale dá sa potlačiť vedomie minulosti a pozerať sa dopredu.
Už neplatí,užívaj si života pokiaľ si tu,ale to,že staraj sa o vlastnú podstatu bytia.V našich mysliach je toľko myšlienok,ale len málo z nich výjde na povrch a možno raz uskutočníme dávne sny,no teraz to nebude.Uvedomujem si seba a je mi blbo.
Ubližujeme stále,či už vedome alebo nevedome,ale ubližujeme.
Ceňme si to,čo je a prežívajme dni po dni,pretože človek nežije,iba prežíva.
Žiadna cesta šťastia,len lístie na chodníku zo stromov nachádzaš na ceste svojho malého života.
V beznádeji pozoruješ voľnosť letu vtakov a ich SLOBODU.

Próza | stály odkaz

Komentáre

  1. uz po druhej
    vete som to prestala citat...clovek NIE JE tvor vsemohuci...
    publikované: 09.12.2005 00:30:43 | autor: mary (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014